Vďačnosť, slzy v očiach a objatia nás presvedčili o tom, že toto je práca, ktorej sa chceme venovať, ktorá nás napĺňa, dáva energiu a posúva vpred. Vieme, že nie sme jediní, ktorí chcú aspoň trochu zlepšiť svet, preto sme sa rozhodli splniť našu víziu a založili sme si nadáciu.
Stretnutie s Martinkom a jeho úžasnými rodičmi sa mi navždy vryje do srdca.
"Naše rozhodnutie opustiť Ukrajinu po dvoch týždňoch vojny bolo dosť spontánne, ale skutočne nevyhnutné."
"Alenka a Juraj! Ďakujem za všetkých ľudí, ktorým nezištne pomáhate. Aj v čase, keď ste šťastní."