Naša rodina sa rozrástla takmer pred rokom o pár nových členov.
O ženy s deťmi z Ukrajiny a ichdomácich miláčikov. Niektoré z nich odišli naspať na Ukrajinu, ale v srdci ich má naša rodina navždy.Tie, ktoré ostali – Tanja, jej dcéra Sonja, babička Zoja, dedko Toľja, Nataša a jej dcéra Olya a babička Svetlana a ich dve mačky. A taktiež Polina so svojim psíkom. Ony ostali, pretože sa polovica z nich nemá kam vrátiť a druhá polovica má strach najmä o svoju vnučku a dcéru, aby nemusela zažívať nástrahy VOJNY. Deti sú zatiahnuté do vojny, stávajú sa z nich siroty. Sme hrdí na to, že sme prichýlil tieto úžasné ženy s deťmi, utekajúcimi pred vojnou. Vojna je krutá a pri predstave, že sme tak blízko nej mám husiu kožu. A je nám naozaj jedno, kto z akej krajiny pochádza a akej národnosti je, najmä keď ide o matky s deťmi a ich starými rodičmi. Idem, pomôžem, konám. Neriešim a hlavne nekomentujem. Práve vojna na Ukrajine bola tým štartérom založiť nadáciu a pomáhať vo väčšej miere. A naozaj sa nám v tom darí, lebo to robíme od srdca. Je to oslobodzujúce a stávate sa lepším človekom. Ďakujeme všetkým ľuďom, ktorí nám pomáhali, pomáhajú a budú pomáhať..... A Vás naše ženy a Toľja, Vás máme veľmi radi. Navždy v našich srdciach.