"Rozhodli sme sa kamarátkami, kedže sme sa necítili už bezpečne v našom domove, že zoberieme so sebou to najcennejšie - naše deti a odídeme z Ukrajiny do iného štátu."
"Milovaných manželov sme nechali doma, pretože chránia našu vlasť, aby sme sa my mohli čo najskôr vrátiť domov. Cesta nám na Slovensko trvala tri dni, keď sme prekročili hranice, bol tam pocit bezpečia a ľudia, ktorí nás na hraniciach stretli, boli k nám veľmi priateľskí. Pokračovali sme do campu v Žiline, kde nás prichýlili a dali nám všetko potrebné k životu. Čoskoro prišli milí ľudia a povedali, že nás môžu vziať do mesta Čadca, kde by sme mohli bývať s celou našou rodinou spolu 9 ľudí.

Keď sme dorazili do Čadce,boli sme veľmi prekvapení, ako nás privítali. Bol to obrovský dom pre celú rodinu s úplne všetkým, čo potrebujete, od jedla až po všetky domáce spotrebiče. Neverili sme, že to môže byť také jednoduché a to všetko vďaka našim patrónom Alene a Yurke. Keď utečiete pred zlom a stretnete dobro iných ľudí, začnete veriť, že tento svet nie je až taký stratený, je tu miesto pre dobro. Neskôr nám Yurka povedal, že na konci vojny chce zobrať deti z Ukrajiny, ktoré stratili rodičov a uchýliť ich tu, dať im všetko možné pre normálny život.

Ďakujeme, naši anjeli, ktorí ste k nám boli poslaní v ťažkej chvíli, ani si neviete predstaviť, koľko pre nás robíte. Inšpirujete, dávate nádej, sme s vami v bezpečí, ďakujeme. Na túto láskavosť nemožno zabudnúť, navždy ste v našich srdciach."
Daša, Zana, Tatiana, Anna, Zoja a ich deti
